Pôvodní obyvatelia obce sa po vojne nevedeli zapojiť do politického a spoločenského života, lebo nedisponovali občianskym právom spolčovať sa, mali pozastavené aj štátne občianstvo. Tunajší ľudia prežívali ťažké dni a mesiace. Okrem iných ťažkostí museli znášať aj fakt deportácie. Bolo to v decembri 1946 a v januári 1947. Vysídlenie sa uskutočnilo v treskúcej zime a s pomocou armády. Ľudí z najhlbších sociálnych vrstiev s najnutnejšími vecami naložili na nákladné autá a z chotínskej železničnej stanice v studených vagónoch prepravili do Čiech.
Deportácie sa ukončili na jeseň roku 1948, postihnuté rodiny sa mohli vrátiť do svojich domovov. Na jar 1947 boli nútení odísť z Iže obyvatelia aj iným smerom. V zmysle medzištátnej dohody o výmene obyvateľstva, iná, bohatšia vrstva obyvateľstva bola presídlená do Maďarska. Mohli si vziať všetok hnuteľný majetok. Z pôvodných obyvateľov obce presídlili na juh Maďarska do župy Tolna 148 rodín, asi 445 osôb.
Na ich miesto prišli presídlenci, ktorí sa za pomerne krátky čas spriatelili s tunajšími.
Dnes sa obyvatelia Iže zaoberajú z časti poľnohospodárstvom a z časti priemyselnou činnosťou.